Kolumbia – Ekvádor – Peru – Ekvádor – Kolumbia 1. – 24. marca 2014
3. 3. pondelok
Uff. Zima a stres v buse. Dážď na ceste a šofér nekompromisne predbieha. Na konci ešte serpentíny. No zlé. Konečne vystúpime o 4:00 ráno do horúčavy na stanici v Armenii. Je tam plno ľudí, sadneme si na sedačky a berieme najbližší bus o 5:20 do Salenta. Za východu slnka sme tam, na hlavnom štvorcovom námestí s farebnými domami. Prší.
Američania sa rozhodli ísť neskôr a ostali na stanici. Sme hladní a unavení. Otvoria prvý bufet na námestí a tak si sadneme na raňajky. Majú celkom dobrý výber pečiva, sladkého aj slaného, aj keď syr s pachuťou zvierat, dobrú kávu a džús. Po jedle stále leje, tak ja strážim veci a Filip v igelitovom pršiplášti hľadá hostel. Jeden za rohom sa mu páči. Ideme tam a dážď pomaly ustáva.
Hostel je super. Dvojposchodový s veľkou záhradou s palmami. Farebný. Máme samostatnú izbu. Kúpeľňa je spoločná na poschodí . Terasa je úžasná, s gaučom s vankúšikmi, visiacou sieťou a wifi. Dojdú aj Američania a ubytujú sa o poschodie nižšie. Po noci v buse si na chvíľu ľahneme a prebudíme sa až o jedenástej. Keď vstaneme už neprší. Super, ideme na coffee tour, veď predsa krajina kolumbijskej kávy. 2,8 km podľa mapy odfotenej na mobile. Je teplo a dusno. Prechádzkovým tempom ideme podľa návodu. Krajina je krásna, jemne zvlnená. Všetko je zelené a šťavnaté. Všade rastú tropické stromy. Hádame, ktoré z toho je káva.
Hľadáme kávového sprievodcu s prehliadkou. Milé malé dievčatko pri dome nás vtiahne dnu a zavolá babku. Tá volá dedka, ktorý práve vyprevádza iných turistov. Ideme cez porast a polia s kávovníkmi a zbierame červené plody. Tak už vieme, ktoré sú kávovníky. Rastú tam aj iné stromy, bambus a avokádovník so zrelými avokádami. Mňam. Pozeráme ako dedko zomelie obraté bobule, suší ich na streche a potom praží. Nakoniec musíme rozžuť opražené bôby. Hm, ok. Dostaneme od babky šálku čerstvej kávy. Mňam. Výborná chuť a vôňa. Dievčatko si všimne moju brošňu a snažíme sa jej vysvetliť, prečo vyzerá ako čokoláda, ale nedá sa jesť. Rozlúčime sa, ja odložím a odfotím prvý Rollerov kameň a ideme ďalej. Chceme ísť podľa mapy, ale trocha sa stratíme. Neodbočíme tam, kde máme, alebo skôr nenájdeme správnu odbočku, a tak sa dvakrát vrátime. A keď konečne nájdeme odbočku k vodopádom, začne zasa pršať. Tak sa otočíme a ideme naspať. Chceme ísť inou cestou a preto odbočíme popri Casa Roja a ideme zablatenou úzkou cestičkou strmo dole. Prejdeme po rozheganom mostíku ponad rozbúrenú rieku a ďalej po štrkovej ceste proti jej toku a popri vilách rozosiatych v doline na pozadí zelených kopcov. V jednej majú v klietke papagája. Strašne sa rozprší a my máme len tenké, hoci nepremokavé bundy, a tak zastaneme v prícestnej reštaurácii. Vyzerá, keďže je tam parkovisko, že by tam mohol stáť bus. Na terase sedia dvaja domáci. Hoci leje, cítiť z nich pokoj a pohodu. Objednáme si jedlo, Filip empanadas a ja banánovú placku – platanovú, mňam, so zeleninovo cibuľovou omáčkou. Prší menej a tak sa rozhodneme ísť ďalej pešo. Je to ešte niekoľko kilometrov. Zasa začne liať. Ešte raz stojíme, úplne premočení, v podniku pri ceste. Odpočívadlo, ktoré si pamätáme z autobusu, je preplnené drevenými sochami a inými dekoráciami. Na parkovisku je stánok, v ktorom sedí usmievavý pán. Dám si kapučíno s likérom. Sadneme si pod strechu. Stále leje, a my musíme ísť ďalej do kopca po hlavnej ceste, ktorou sme šli predtým autobusom. Skúšame stopovať, cesta je úzka a kľukatá. Je to dosť nepríjemné (hlavne, že je silný, zase raz ten zážitok). Neúnavne, celí zmočení, kráčame do kopca v úplnom lejaku. Pol kilometra pred Salentom nám zastane auto. Už je to aj blbé. Akurát vám ho zamočíme. Nevadí, poďte. Baba z Argentíny s priateľom idú do Salenta. Naskočíme do auta a zastanú nám pri odbočke do hostela. Neprestajne leje. Poďakujeme sa, vyskočíme a bežíme pod strechu. Som zvedavá, kedy to oblečenie vyschne. Je pol šiestej a nevyzerá, že tak skoro prestane. Veci vyvešiame po zábradlí, prezlečieme sa do suchého a sadneme si na gauč na terase. Je to príjemné. Je príjemne. Oddychujeme a internetujeme. Filip sa presunie do izby a zaspí. Ja si ešte čítam a potom zaspím tiež. Je málo hodín.
Uff. Zima a stres v buse. Dážď na ceste a šofér nekompromisne predbieha. Na konci ešte serpentíny. No zlé. Konečne vystúpime o 4:00 ráno do horúčavy na stanici v Armenii. Je tam plno ľudí, sadneme si na sedačky a berieme najbližší bus o 5:20 do Salenta. Za východu slnka sme tam, na hlavnom štvorcovom námestí s farebnými domami. Prší.
Američania sa rozhodli ísť neskôr a ostali na stanici. Sme hladní a unavení. Otvoria prvý bufet na námestí a tak si sadneme na raňajky. Majú celkom dobrý výber pečiva, sladkého aj slaného, aj keď syr s pachuťou zvierat, dobrú kávu a džús. Po jedle stále leje, tak ja strážim veci a Filip v igelitovom pršiplášti hľadá hostel. Jeden za rohom sa mu páči. Ideme tam a dážď pomaly ustáva.
Hostel je super. Dvojposchodový s veľkou záhradou s palmami. Farebný. Máme samostatnú izbu. Kúpeľňa je spoločná na poschodí . Terasa je úžasná, s gaučom s vankúšikmi, visiacou sieťou a wifi. Dojdú aj Američania a ubytujú sa o poschodie nižšie. Po noci v buse si na chvíľu ľahneme a prebudíme sa až o jedenástej. Keď vstaneme už neprší. Super, ideme na coffee tour, veď predsa krajina kolumbijskej kávy. 2,8 km podľa mapy odfotenej na mobile. Je teplo a dusno. Prechádzkovým tempom ideme podľa návodu. Krajina je krásna, jemne zvlnená. Všetko je zelené a šťavnaté. Všade rastú tropické stromy. Hádame, ktoré z toho je káva.
Hľadáme kávového sprievodcu s prehliadkou. Milé malé dievčatko pri dome nás vtiahne dnu a zavolá babku. Tá volá dedka, ktorý práve vyprevádza iných turistov. Ideme cez porast a polia s kávovníkmi a zbierame červené plody. Tak už vieme, ktoré sú kávovníky. Rastú tam aj iné stromy, bambus a avokádovník so zrelými avokádami. Mňam. Pozeráme ako dedko zomelie obraté bobule, suší ich na streche a potom praží. Nakoniec musíme rozžuť opražené bôby. Hm, ok. Dostaneme od babky šálku čerstvej kávy. Mňam. Výborná chuť a vôňa. Dievčatko si všimne moju brošňu a snažíme sa jej vysvetliť, prečo vyzerá ako čokoláda, ale nedá sa jesť. Rozlúčime sa, ja odložím a odfotím prvý Rollerov kameň a ideme ďalej. Chceme ísť podľa mapy, ale trocha sa stratíme. Neodbočíme tam, kde máme, alebo skôr nenájdeme správnu odbočku, a tak sa dvakrát vrátime. A keď konečne nájdeme odbočku k vodopádom, začne zasa pršať. Tak sa otočíme a ideme naspať. Chceme ísť inou cestou a preto odbočíme popri Casa Roja a ideme zablatenou úzkou cestičkou strmo dole. Prejdeme po rozheganom mostíku ponad rozbúrenú rieku a ďalej po štrkovej ceste proti jej toku a popri vilách rozosiatych v doline na pozadí zelených kopcov. V jednej majú v klietke papagája. Strašne sa rozprší a my máme len tenké, hoci nepremokavé bundy, a tak zastaneme v prícestnej reštaurácii. Vyzerá, keďže je tam parkovisko, že by tam mohol stáť bus. Na terase sedia dvaja domáci. Hoci leje, cítiť z nich pokoj a pohodu. Objednáme si jedlo, Filip empanadas a ja banánovú placku – platanovú, mňam, so zeleninovo cibuľovou omáčkou. Prší menej a tak sa rozhodneme ísť ďalej pešo. Je to ešte niekoľko kilometrov. Zasa začne liať. Ešte raz stojíme, úplne premočení, v podniku pri ceste. Odpočívadlo, ktoré si pamätáme z autobusu, je preplnené drevenými sochami a inými dekoráciami. Na parkovisku je stánok, v ktorom sedí usmievavý pán. Dám si kapučíno s likérom. Sadneme si pod strechu. Stále leje, a my musíme ísť ďalej do kopca po hlavnej ceste, ktorou sme šli predtým autobusom. Skúšame stopovať, cesta je úzka a kľukatá. Je to dosť nepríjemné (hlavne, že je silný, zase raz ten zážitok). Neúnavne, celí zmočení, kráčame do kopca v úplnom lejaku. Pol kilometra pred Salentom nám zastane auto. Už je to aj blbé. Akurát vám ho zamočíme. Nevadí, poďte. Baba z Argentíny s priateľom idú do Salenta. Naskočíme do auta a zastanú nám pri odbočke do hostela. Neprestajne leje. Poďakujeme sa, vyskočíme a bežíme pod strechu. Som zvedavá, kedy to oblečenie vyschne. Je pol šiestej a nevyzerá, že tak skoro prestane. Veci vyvešiame po zábradlí, prezlečieme sa do suchého a sadneme si na gauč na terase. Je to príjemné. Je príjemne. Oddychujeme a internetujeme. Filip sa presunie do izby a zaspí. Ja si ešte čítam a potom zaspím tiež. Je málo hodín.
4. 3. utorok
Zobudíme sa až ráno, nečudo, po noci v buse. Vstaneme skoro a ideme na raňajky do rovnakého podniku ako včera. Vyberieme si niečo iné, skúšame, ochutnávame. Po jedle sa motáme po hlavnom námestí a prejdeme jedinú nákupnú uličku. Je tam plno turistických vecí a prekvapivo vôbec nie hrozných. Vyjdeme na kalváriu s výhľadom na mestečko a okolité kopce s kávovníkmi. Cestou si dáme na peknom nádvoríčku pivo a zasa sa rozprší. Zbehneme na hostel, zbalíme sa, internetujeme. Nevieme, kde zas bude možnosť prístupu. Salento je predsa len turistické. A ideme na obed na roh námestia do zaujímavo vyzerajúcej reštaurácie. Zasa si dám platanovú placku so salsou. Mňam, ale nie je to také dobré ako včera.
Zobudíme sa až ráno, nečudo, po noci v buse. Vstaneme skoro a ideme na raňajky do rovnakého podniku ako včera. Vyberieme si niečo iné, skúšame, ochutnávame. Po jedle sa motáme po hlavnom námestí a prejdeme jedinú nákupnú uličku. Je tam plno turistických vecí a prekvapivo vôbec nie hrozných. Vyjdeme na kalváriu s výhľadom na mestečko a okolité kopce s kávovníkmi. Cestou si dáme na peknom nádvoríčku pivo a zasa sa rozprší. Zbehneme na hostel, zbalíme sa, internetujeme. Nevieme, kde zas bude možnosť prístupu. Salento je predsa len turistické. A ideme na obed na roh námestia do zaujímavo vyzerajúcej reštaurácie. Zasa si dám platanovú placku so salsou. Mňam, ale nie je to také dobré ako včera.
Po jedle ideme autobusom naspäť do Armenie. Cesta trvá asi hodinu.
Serpentínami zídeme dole z kopcov a potom už len cez mesto. Konečne vystupujeme,
páli slnko, je hic. Lístky do Ipiales na hranicu s Ekvádorom musíme kúpiť za hotovosť, karty nefungujú, tak mením peniaze v banke. Zložíme batohy
a ideme sa prejsť. Sedíme v miestnom bare vonku s výhľadom na prašnú
cestu pred stanicou. Okolo chodia zlodeji, žobráci, domáci ich od nás odháňa.
Chlapec sa ma pýta, odkiaľ sme. Ukazujem mu na mape, ale nemyslím, že pochopil,
čo znamená iný kontinent. Sme úplne iní, očividne turisti. Bieli a vysokí.
Svetlovlasí (na ich pomery).
Autobus je pohodlný, ale nemáme miesta vedľa seba. Aj tak je to jedno, lebo moje obsadila tučná žena. Tak sedím vedľa Indiánky, ktorá ma celú cestu pichala lakťom do boku. Za mnou sedí dievča, ktorému je zle a priebežne vracia do sáčka. Uff. Nerobí mi to dobre. 6:35 večer odchádzame z Armenie. V autobuse je zas chladno, ale už sme pripravení, máme spacáky na zakrytie.
Autobus je pohodlný, ale nemáme miesta vedľa seba. Aj tak je to jedno, lebo moje obsadila tučná žena. Tak sedím vedľa Indiánky, ktorá ma celú cestu pichala lakťom do boku. Za mnou sedí dievča, ktorému je zle a priebežne vracia do sáčka. Uff. Nerobí mi to dobre. 6:35 večer odchádzame z Armenie. V autobuse je zas chladno, ale už sme pripravení, máme spacáky na zakrytie.
 |
| východ slnka |
 |
| hostel |
 |
| coffee tour |
 |
| coffee tour |
 |
| coffee tour |
 |
| rieka, keď prší |
 |
| Salento z kalvárie |
 |
| turistická ulička v Salente |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára