Roadtrip Juhoafrická republika 2013 (čítanie na dlho a prečítajte všetkých 12 dielov)
9. 6. – 26. 6. 2013
10.júna
Už nás budia, že roznášajú raňajky a potom sa pripásať a pristávame. Ešte pri vstupe sa odohrala scénka s belochom, ktorý si so spolusediacim odišli presadnúť dopredu a jedna černoška si presadla na ich, asi pohodlnejšiu, dvojku. Avšak jeden z nich sa o malú chvíľu z nejakého dôvodu vrátil a tváril sa dosť otrávene, že niekto na jeho mieste sedí. A miesto toho, aby to povedal priamo jej, tak sa osopil na letušky. Černoška sa zdvihla a odišla, ale nie na svoje miesto, lebo to medzitým obsadil iný beloch. A pán sa ešte dlho nechcel ani len pozrieť na svoje miesto, aj keď ona tam už dávno nebola. Neznášanlivosť? Rasizmus?
Po pristáti rozospatí berieme batožinu, sms domov, že sme v poriadku prileteli a hup von. Do Afriky! Johannesburg - prvá zastávka. Prvý šok: žiadny časový posun, presne toľko hodín ako u nás, napriek tomu, že sme to doma pozerali na mape a Afrika mala byť v inom časovom pásme. Káva na letisku. Čakáme do deviatej na prenájom auta. Ešte prechádzka po vonku, aby sme sa natiahli pred sedením v aute a trocha prebudili. Je dosť zima.
Takže naše auto, biele, asi ako ďalších 85 percent áut v Juhoafrickej republike. Nové, má najazdené len 33 kilometrov. Ešteže máme plnú poistku. A čaká nás jazdenie po ľavej strane. Čiže bolo si treba zvyknúť na preraďovanie pravou rukou. Ale od začiatku sa Filip sústredil a šlo mu to super. Klobúk dole. Ale myslím, že sa bál tak ako ja.
9. 6. – 26. 6. 2013
10.júna
Už nás budia, že roznášajú raňajky a potom sa pripásať a pristávame. Ešte pri vstupe sa odohrala scénka s belochom, ktorý si so spolusediacim odišli presadnúť dopredu a jedna černoška si presadla na ich, asi pohodlnejšiu, dvojku. Avšak jeden z nich sa o malú chvíľu z nejakého dôvodu vrátil a tváril sa dosť otrávene, že niekto na jeho mieste sedí. A miesto toho, aby to povedal priamo jej, tak sa osopil na letušky. Černoška sa zdvihla a odišla, ale nie na svoje miesto, lebo to medzitým obsadil iný beloch. A pán sa ešte dlho nechcel ani len pozrieť na svoje miesto, aj keď ona tam už dávno nebola. Neznášanlivosť? Rasizmus?
Po pristáti rozospatí berieme batožinu, sms domov, že sme v poriadku prileteli a hup von. Do Afriky! Johannesburg - prvá zastávka. Prvý šok: žiadny časový posun, presne toľko hodín ako u nás, napriek tomu, že sme to doma pozerali na mape a Afrika mala byť v inom časovom pásme. Káva na letisku. Čakáme do deviatej na prenájom auta. Ešte prechádzka po vonku, aby sme sa natiahli pred sedením v aute a trocha prebudili. Je dosť zima.
Takže naše auto, biele, asi ako ďalších 85 percent áut v Juhoafrickej republike. Nové, má najazdené len 33 kilometrov. Ešteže máme plnú poistku. A čaká nás jazdenie po ľavej strane. Čiže bolo si treba zvyknúť na preraďovanie pravou rukou. Ale od začiatku sa Filip sústredil a šlo mu to super. Klobúk dole. Ale myslím, že sa bál tak ako ja.
Čaká nás niekoľko tisíc kilometrov, od Johannesburgu až po Kapské
mesto. Hneď na začiatku sme sa s vervou vybrali do Maropengu - kolísky ľudstva
(Cradle of Humankind). Máme asi 3 mapy, kadiaľ ísť, ešte aj v autopožičovni
nám jednu vytlačili, ale keďže sme tvrdohlaví, tak ideme úplne inak. Po
diaľnici okolo Johannesburgu, povedľa strašidelných štvrtí z plechových
domov, prídeme do nejakej dediny. Ideme po značkách, ale dojdeme len k
jaskyniam, kde našli nejaké ľudské pozostatky. Tam sa prejdeme a ideme ďalej
hľadať kolísku. Na druhý pokus sa to snáď podarí.
Na parkovisku nás naviguje černoch v žltej bunde, ale keďže ešte nemáme drobné, nemáme mu čo dať. Je to trápne, ale vlastne ani nevieme, či sa to patrí. Čo už. Kúpime si lístky, originálne zatvorenú vodu, presne podľa návodu od doktorky a zmeškáme guided tour. Tak ideme sami. Prejdeme sa po populárne urobenej prehliadke, kde niektoré veci nefungujú. Ideme na retro-loďke, ktorá nás poriadne obúcha, ale vidíme štyri živly alebo ich naivné, detské spracovanie. Avšak nájdené lebky a kostry dinosaurov sú super.
Vonku je príjemne. Naokolo sú kopce, step, stromy, červená hlina. Krásna hnedo-červená farebnosť. Také iné, konečne Afrika. Naozajstná Afrika. Pri prechádzke po vyšliapanom chodníčku natrafíme na značku Pozor kobry! a je koniec. Filip už ďalej nechce ísť. Ja som si na pamiatku zobrala nejaký kus krajiny-červený kameň. Tak sa pomaly vraciame k reštaurácii s terasou, zasadneme vonku a dáme si neskorý obed. A pohár Sauvignon blanc. Dokonalé. Teplo, asi 20 stupňov, trocha síce fúka, ale dá sa sedieť von v bunde, napriek tomu, že teraz je v Afrike jeseň a za pár dní začína zima. Zážitok, hneď prvý a silný.
Na parkovisku nás naviguje černoch v žltej bunde, ale keďže ešte nemáme drobné, nemáme mu čo dať. Je to trápne, ale vlastne ani nevieme, či sa to patrí. Čo už. Kúpime si lístky, originálne zatvorenú vodu, presne podľa návodu od doktorky a zmeškáme guided tour. Tak ideme sami. Prejdeme sa po populárne urobenej prehliadke, kde niektoré veci nefungujú. Ideme na retro-loďke, ktorá nás poriadne obúcha, ale vidíme štyri živly alebo ich naivné, detské spracovanie. Avšak nájdené lebky a kostry dinosaurov sú super.
Vonku je príjemne. Naokolo sú kopce, step, stromy, červená hlina. Krásna hnedo-červená farebnosť. Také iné, konečne Afrika. Naozajstná Afrika. Pri prechádzke po vyšliapanom chodníčku natrafíme na značku Pozor kobry! a je koniec. Filip už ďalej nechce ísť. Ja som si na pamiatku zobrala nejaký kus krajiny-červený kameň. Tak sa pomaly vraciame k reštaurácii s terasou, zasadneme vonku a dáme si neskorý obed. A pohár Sauvignon blanc. Dokonalé. Teplo, asi 20 stupňov, trocha síce fúka, ale dá sa sedieť von v bunde, napriek tomu, že teraz je v Afrike jeseň a za pár dní začína zima. Zážitok, hneď prvý a silný.
Odtiaľ ideme autom naspäť do Jo‘burgu. Ideme naschvál cez centrum,
keďže sme boli poučení, že to je nebezpečné mesto, aspoň si ho pozrieme z auta.
Filip tam pôvodne nechcel ostať vôbec, tá jedna noc bola iba z nutnosti.
Centrum vyzerá brutálne. Rozbité, nebezpečné, nevraživé, ulice plné ľudí,
špinavé. Pri stanici sa otočíme, lebo tam už nieto ani jedného belocha.
A tak hľadáme cestu smerom na ubytovanie, avšak v nejakej zákrute z
nej nechtiac zídeme, alebo skôr, ona sa odkloní, keďže nemáme nijakú podrobnú
mapu ani GPS. Ale nakoniec sa vymotáme,
dojdeme do štvrte Sandton a hľadáme naše ubytko. To ale nie je také
ľahké. Chodíme dokola, veď tu to niekde musí byť. Otočili sme sa hádam x-krát.
Pýtame sa černochov, ktorý stoja v tej správnej ulici, že kde to je, kam
to vedie. Nič nevedia. Hoci hovoria celkom normálnou angličtinou a my
tiež. Až potom sme chudáka, bežca-belocha, jediného v okolí, vytrhli
z tempa a ten nám poradil, že to máme skúsiť celé obísť popod
diaľnicu a skúšať z druhej strany. A tak sme to našli. Fuj.
Konečne. Za tmy. Otvorí sa brána, na ktorej a aj ponad celého plota, je
naťahaný ostnatý drôt a elektrina. Wow. Ochrana? Pred kým? Černoch na
bráne, černoch na recepcii. Izba je ok, dole v záhradke je aj bazén. Večer
sa začne výrazne ochladzovať. Trocha nás chytí depka, aj z cesty, aj zo zimy,
z únavy. Od včerajšieho rána, keď sme vstávali skoro, sme spali len pár nepohodlných
hodín v lietadle a teraz je už okolo siedmej večer a tma, nikam sa
nedá ísť. A teraz otázka, kde sa najesť? Hoci je tu bar, jedlo neponúkajú.
Objednávka cez telefón? Ok. Prvé číslo nefunguje, tak niečo druhé. Donesú to
skoro za hodinu. A doprava stojí toľko, čo dve jedlá.
Zástrčky majú iné, fungujú nám nabíjačky len na telefóny, ale nie na notebook. Je chladno. Aj v izbe. Kúrenie mizerné. Voda v izbe netečie vôbec. A potom keď aj ide, tak teplej sa moc nechce. Zjeme jedlo, zapijeme hruškovicou na dezinfekciu a zamotáme sa pod deky. Ešte si v posteli čítam o behaní a Filip číta časopisy. Nevydržíme však dlho a zaspíme.
Zástrčky majú iné, fungujú nám nabíjačky len na telefóny, ale nie na notebook. Je chladno. Aj v izbe. Kúrenie mizerné. Voda v izbe netečie vôbec. A potom keď aj ide, tak teplej sa moc nechce. Zjeme jedlo, zapijeme hruškovicou na dezinfekciu a zamotáme sa pod deky. Ešte si v posteli čítam o behaní a Filip číta časopisy. Nevydržíme však dlho a zaspíme.
 |
| Výhľad z kolísky ľudstva |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára