Cesta tam

Roadtrip Juhoafrická republika 2013 (čítanie na dlho a prečítajte všetkých 12 dielov)

9. 6. – 26. 6. 2013

8. júna večer

Ako sa zbaliť na dva týždne, keď počasie bude 0 až 25 stupňov? Približne. Ak má človek veriť predpovediam. Budeme sa kúpať v oceáne, čaká nás túra v 3000 metroch. Držala som sa hesiel: náhodný výber a  viac je určite lepšie.

9. júna

Ráno zabalíme ešte rýchlo posledné veci. Umyjem si hlavu, veď vyschne cestou. U nás je teplo, je jún, ale cestujeme na južnú pologuľu. Oblečenie, kozmetika, kniha o Afrike, mapy vytlačené z google, mapy ciest a miest, kam chceme ísť. Pre istotu. Ale všetko predbežné, lebo sa budeme rozhodovať až priamo na mieste. Roadtrip. Filip išiel ešte na kávu. Zbalení do dvoch kufrov a dvoch príručných batožín, ideme. Mám väčší kufor, tak Filip pribalil niečo aj ku mne. On zas nesie fľašu hruškovice, na dezinfekciu. Nie sme očkovaní ani nemáme lieky proti malárii ani proti hepatitíde. Hm.

Stretla som kamošku-doktorku a hovorila, že lieky na maláriu sú také ťažké, že hrozia aj dva týždne bolestí žalúdka. Ďakujem, neprosím. A proti hepatitíde? Nestihli sme to, ale kým si dáme pozor čo a hlavne od koho jeme, môžeme byť ok. Samozrejme je tam nejaká inkubačná doba a liečiť sa môžeme aj doma. Znelo to celkom upokojujúco.

Takže o desiatej prišlo auto, otec Filipovho kamaráta. Odviezol nás do Budapešti na letisko. 214 km. Keďže je to starší pán a ako väčšina chlapov zahadzuje návody, tak sa snažil intuitívne prepnúť nastavenie hrania dokola jednej pesničky a popri tom vypol GPS. A tak sme zastali v Budapešti, aby sme sa našli, ale teda hlavne cestu na letisko. Ale došli sme načas.

Sedeli sme v letiskovej hale, kým nám otvoria pult na check-in, a dali sme si zo zásob slovenských keksíkov a dopili vodu. V rade nik nebol, vyhrali sme aj miesto pri okne. Prešli sme cez kontrolu a boli sme dnu. Malé letisko, ale dosť obchodov a dosť veľká časť s jedlom. Dali sme si malý obed, keďže sme predpokladali dlhú cestu. Do Káhiry sme leteli lietadlom, kde sú tri a tri sedačky v rade. Trvalo to niečo vyše troch hodín. Malé občerstvenie, džús, káva, čaj, všetko v cene letenky. Aj keď tá (papierová) žemlička bola dosť odporná. Príjemný rozdiel od Ryanairu, ktorým som letela posledných niekoľko krát. Aj to, že vám zabookujú miesto a nemusíte sa tlačiť v rade, aby ste sedeli pri okne. Batožina mala nejakých štrnásť kíl, príručná cez šesť. Všetko ok.

Po troch hodinách a pätnástich minútach sme vystúpili na letisku von z lietadla do egyptského vzduchu. A teda bol riadne teplý a hustý. Uff. Ešte že nejdeme na dovolenku do Egypta. Rýchlo sme dobehli do klimatizovaného letiska. Prešli sme cez transfer, a keďže sme mali ešte vodu v ruke, chceli sme počkať, ale muž pri stroji, vraví: „Choďte!“ A tak na rozdiel asi od všetkých ostatných letísk som dala dole batoh s tekutinami a a prešla v bunde s opaskom a šálom cez kontrolu. Muž sa usmial na Filipa a vypýtal si od neho žuvačku, ktorú mal práve v ruke, a nechal nás oboch prejsť.

Hore v odletovej hale bolo málo ľudí, obchody otvorené, aj bufety. Ibaže ani internet poriadne nešiel a jediná zástrčka v dohľade obsadená (iné boli vytrhané, alebo jednoducho neboli). Dali sme si jedlo, škvŕkalo mi v bruchu napriek jedlu v lietadle. Kúsok pizze, voda, koláčik. K tomu jägermeister z letiska. Poistka. Najedli sme sa a o jedenástej večer odlietali. Celkom to ubehlo. Ešte rýchlo umyť zuby.

Osem hodín a 10 minút v lietadle pred nami. Dve, štyri a dve sedačky v rade. Sedeli sme na dvojke pri okne. Milé. Dostali sme večeru. Výber „chicken or beef“ ma nepotešil a začala som riešiť, či sa nedá aj niečo vegetariánske. Vraj som si to mala vybaviť pri check-ine, ale nik mi to nepovedal, nedočítala som sa. Tak som dostala zas len tú nechutnú žemličku a maslo.

Otvorila som si knižku, ktorú som ukradla Filipovi, keďže on mal noviny a zažrala som sa do príbehu. Dobrý. Nezlomený Louis Zamperini. Bežec. Začala som asi pred rokom behať. Ale toto bolo z iného súdka. Zaujímavé. Hoci doma sme sa bavili, že knižky netreba, veď sa určite nebudeme nudiť, bola som rada, že sme zobrali aspoň tú jednu.

Zaspali sme. Tak ako sa to v lietadle dá. Pokrčení na sedačke v neustálom dunení motorov a rýchlosti vzduchu ubiehajúceho okolo nás.