Roadtrip Juhoafrická republika 2013 (čítanie na dlho a prečítajte všetkých 12 dielov)
9. 6. – 26. 6. 2013
19. júna
A keďže spať chodíme na náš európsky štandard dosť skoro, zasa ráno vstaneme na východ slnka. Nejde priamo z oceána, lebo na východe sú v diaľke kopce. Ale aj tak je to krásne. Ranná prechádzka po pláži, zbierame mušle a kamienky. Kávička v príjemnom podniku sa natiahne až do obeda. Na hlavnej ulici v bufete si dáme fish and chips. Pozrieme surferské obchody. Všetko je na zľave. Ideme domov, že sa okúpeme. Ale začína byť dosť chladno, tak sa len prejdeme po pláži na druhú stranu od ubytovania. Pri fotke s oceánom nás zaplaví vlna, skoro po pás. Naozaj sú tu surferské vlny.
Po zotmení máme vtipný nápad ísť na večeru pešo do mesta. Nechceme ísť autom. Chceme si od sedenia v ňom oddýchnuť aspoň na jeden deň. Ideme cez pláž, sme posledný dom v rade. Po tme je to celkom riskantné, aj keď mesto vyzerá dosť bezpečne. Na rozdiel od iných miest, čo sme už navštívili. Víri vo mne zmes strachu, koho stretneme a na čo stupíme. Ale bez ujmy vyjdeme na hlavnú ulicu. Naša cesta sa končí po 25 minútach rýchlej chôdze. Reštaurácia s Kudu steakom, čo chcel Filip ochutnať, je zavretá. Naspäť pri pláži je ešte niečo otvorené a tak si tam dáme cestoviny. A tradične nejaký Sauvignon blanc. Priemerný. No nie je tu všetko úžasné. Domov ideme zas skratkou po pláži, v úplnej tme. Ale zamkli nám vchod, tak musíme ísť naokolo. Naspäť na hlavnú cestu a okolo niekoľkých domov. Za bránou si vydýchnem. Izba. Výhľad. Aj keď svetlo na terase nám stále neopravili.
A keďže spať chodíme na náš európsky štandard dosť skoro, zasa ráno vstaneme na východ slnka. Nejde priamo z oceána, lebo na východe sú v diaľke kopce. Ale aj tak je to krásne. Ranná prechádzka po pláži, zbierame mušle a kamienky. Kávička v príjemnom podniku sa natiahne až do obeda. Na hlavnej ulici v bufete si dáme fish and chips. Pozrieme surferské obchody. Všetko je na zľave. Ideme domov, že sa okúpeme. Ale začína byť dosť chladno, tak sa len prejdeme po pláži na druhú stranu od ubytovania. Pri fotke s oceánom nás zaplaví vlna, skoro po pás. Naozaj sú tu surferské vlny.
Po zotmení máme vtipný nápad ísť na večeru pešo do mesta. Nechceme ísť autom. Chceme si od sedenia v ňom oddýchnuť aspoň na jeden deň. Ideme cez pláž, sme posledný dom v rade. Po tme je to celkom riskantné, aj keď mesto vyzerá dosť bezpečne. Na rozdiel od iných miest, čo sme už navštívili. Víri vo mne zmes strachu, koho stretneme a na čo stupíme. Ale bez ujmy vyjdeme na hlavnú ulicu. Naša cesta sa končí po 25 minútach rýchlej chôdze. Reštaurácia s Kudu steakom, čo chcel Filip ochutnať, je zavretá. Naspäť pri pláži je ešte niečo otvorené a tak si tam dáme cestoviny. A tradične nejaký Sauvignon blanc. Priemerný. No nie je tu všetko úžasné. Domov ideme zas skratkou po pláži, v úplnej tme. Ale zamkli nám vchod, tak musíme ísť naokolo. Naspäť na hlavnú cestu a okolo niekoľkých domov. Za bránou si vydýchnem. Izba. Výhľad. Aj keď svetlo na terase nám stále neopravili.
 |
| slnko |
 |
| oceán a oblaky |
 |
| náš je ten vpravo na poschodí |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára