2. – 5. 1. 2016
Druhého januára
Odlietame prvý krát z letiska v Poprade. Letisko nazvali Poprad-Tatry.
Naozaj je z odletovej haly krásny výhľad na Tatry, pred nami lúka,
z ktorej sa odlieta a za ňou hory. Majestátne.
Mini-letisko je plné, aj keď to je jediný odlet za dnešný deň.
Z odletovej haly sa čaká na kontrolu batožiny v rade až do vchodovej
miestnosti. No. Je to trocha primalé. A pani na páse je naozaj neefektívna.
A ani nepozdraví, ani nič nepovie, ani sa neusmieva. Ľudia napriek tomu, že
čakajú dlho v rade, sa vyzliekajú a vybaľujú až pri nej a ona im
pomaly podáva plastové nádoby. Už je čas ísť do lietadla, ale my sme stále
v rade. A za nami ešte plno ľudí.
Prejdeme bez vyzúvania a nejakej špeciálnej kontroly. Dnu nie je
ani len obchodík. Jeden bufet, hlavne s alkoholom a pár čokoládami.
Vtipné. Pred vstupom do lietadla nás už nekontrolujú, nič, ani letenku ani pas,
len nám otvoria dvere. Lietadlo odíde na odletovú dráhu a ešte sa aj otočí,
takže všetci vidíme Tatry. Zo vzduchu ich vidieť iba chvíľočku smerom dozadu.
Let trvá hodinu a štyridsať päť minút. Do Rigy priletíme po tme. Na
info sa spýtame na autobus do mesta, stojí však ďaleko od nášho ubytovania
a pani nám odporučí taxi, za šestnásť eur, lebo vonku je „really cold“.
Áno, mínus osemnásť. Fuj. Aj tak ideme na autobus, chceme zažiť mesto. Ideme
dlho a za riekou bus odbočí dole na juh. My však potrebuje ísť hore
a tak vystúpime. Vonku je fakt zima. Smerujeme do centra, kde sú pekné osvetlené
uličky a sneh. Aj nejakí ľudia sa
tam ponevierajú. Na námestíčkach sú vianočné trhy. My však máme vaky a je
nám už zima. Sadneme si do peknej retro kaviarničky a dáme si varené víno.
Tri eurá. Sme dosť šokovaní, ale to sú asi ceny v centre. A potom fuj,
zas do toho mrazu. O pár ulíc ďalej nájdeme ubytko a sme radi, že sme zas
v teple. Izba je fajn. Kúpeľňa je len na chodbe, tá je hrozná. V izbe
je však príjemne teplo.
Filip sa ešte chce vrátiť do mesta. Mne sa nechce. Je zima. Ideme do
blízkej pizzerie a dáme si nie lacnú pizzu a latvian balsam. Nevieme,
čo to je, ale chceme ochutnať. Čašníčka je milá a vie super po anglicky ako
všetci, čo sme zatiaľ stretli. Balsam je drsný, niečo medzi likérom a tvrdým. Nakoniec
predsa len ideme ešte do centra na trhy. A víno tam stojí tiež minimálne tri
eurá. Je zima, prejdeme sa naspäť. Ja sa teším do tepla. Cez okno nám fúka,
musím ho založiť ruksakom, ale nakoniec dobre kúria, tak je v izbe teplo aj
v noci.
Tretieho januára
Vstaneme, raňajky máme
v guesthouse. Sme zvedaví. Ale sú super. Klasika, ale dobrá: džús,
chlebíky, toastovač, maslo, syry a mäso, klobásky upečené, zelenina,
jogurty aj müsli. Na záver si
dáme celkom dobrú kávu. Vonku brutálne sneží. Veľké vločky a fúka. Sneží
nám do tváre, ale je teplejšie ako deň predtým. Ideme sa pozrieť na hokejový
štadión, či si môžeme kúpiť lístky na hokej. V Rige hrá zhodou okolností akurát
Slovan. Ale všetko je zavreté. Nakoniec nájdeme jedny otvorené dvere
a mladý muž nám slabou angličtinou vysvetlí, že na Statoil, benzínkach,
ich kúpime.
Ideme smerom k prístavu, pre sneh nevidno ani rieku, ani lode. Ani
nič. Všetko je biele, cesty nik neodhŕňa, ale vodiči aj po kopách snehu jazdia
dobre, áut je málo. Nájdeme Statoil a kúpime lístky, vyberieme si sedačky nad
bránou. Ideme za kultúrou, ale múzeum je zavreté do siedmeho januára. Prejdeme
sa popri vode a ohrejeme sa na trhoch v uzavretom podniku. Na obed
ideme na burger. Zas všetci hovoria dobrou angličtinou. Prejdeme sa do druhého
múzea, ale tam nie je ani len nápis, že kedy je otvorené. Stále sneží,
a všade sa kopí sneh. Ideme do obchoďáku na vlakovej stanici a objavíme
našu obľúbenú gruzínsku minerálku Borjomi - buržujku. V zmenárni majú gruzínske lary. Zišli by sa nám, lebo
o týždeň ideme lyžovať do Gudauri a u nás sa zmeniť nedajú. Ešte
večer, cestou späť, neprestajne sneží. Je to čarovné a aspoň nie je taká
zima. Prejdeme sa do KHL podniku, ale nie je tam ani nohy a nemajú žiadne
miestne pivo, len belgické. Chvíľu sa ohrejeme, pozrieme si nejaký zápas Rigy
s nejakými Rusmi a ideme ďalej. Cestou domov sa zastavíme v obchode
s alkoholom. Majú naozaj všeličo z hocijakých krajín, víno z celého
sveta, aj Gruzínsky koňak, likéry a vodky. Dojdeme na ubytovanie
a tešíme sa z tepla, vonku stále padajú chumáčiky snehu. Neúnavne.
Štvrtého januára
Vstaneme, dáme si raňajky. Zistíme, že vidličky a nožíky sú
v šuflíku, máme si ich zobrať sami. Včera sme si chleba natierali kávovými
lyžičkami. Na raňajkách je aj viac ľudí ako včera. Vonku už nesneží, len jemne
padajú malé vločky. Filip našiel múzeum KGB. Je umiestnené v secesnej
rohovej budove. Vlastne celé centrum Rigy je zapísané v UNESCO kvôli
secesným pamiatkam. Budova má bohatú históriu, teraz tam je múzeum a robia
aj prehliadky dolných ciel, je to však neskôr poobede, a teda nezostaneme.
Prečítame si históriu a rozoberáme to s Filipom. Vlastne to mali
počas ZSSR ťažšie ako my. My sme boli aspoň samostatný štát, oni sa stali súčasťou
iného štátu. Po osemdesiatom deviatom sa aj rýchlo oddelili. Vyjdeme von
zamyslení. Kto vie niečo z histórie nejakých pobaltských štátov? Nik
a nič?
Ideme na vyhliadku do najvyššieho hotela v meste, na dvadsiatom šiestom
poschodí je kaviareň. Fotíme, výhľad je super. Nesneží, tak pekne vidno mesto. Rozkladá
so okolo rieky Daugavy, ktorá je celá biela, zasnežená a zamrznutá. V meste
je plno starých budov, ale aj nové výškové presklené budovy. Zatiaľ ich je len
pár. A samozrejme majú akadémiu vied – Stalinovu narodeninovú tortu.
Nedožil sa jej však. Zvezieme sa výťahom dole a v meste na
trhoch sa zastavíme kúpiť suveníry. Je nám ľúto ľudí, ktorí stoja vonku celý
deň v tej zime. Nedá sa to dlho vydržať ani pri prechádzke. Fuj. Ideme na
ubytko, je čas sa pripraviť na hokej. Ideme skôr, je tam málo ľudí, ale štadión
sa pomaly plní. Rodinky, tatkovia s malými deťmi. Je to nová kultúrna
udalosť: ísť spolu na hokej. Stretnúť sa, poklebetiť a dať si drink. Začne
zápas a za nami bľačia fanúšikovia. Trocha ich provokujeme šálikmi. Sú aj
iní slovenskí fanúšikovia, vidíme zástavu, ale nie je ich moc. Slovan vyhráva
napriek tomu, že nehrá dobre. Domáci vyrovnajú a nakoniec idú trestné.
Filip provokuje susedov, že aj tak máme
hráča, ktorý všetko dá. Dvadsať z dvadsiatich. Aj oni majú takých, až
dvoch, dajú päťdesiat z päťdesiatich. Ale pravda sa ukáže, keď Jeglič
premení oba trestné a Slovan vyhrá. Domov ideme okolo supermarketu. V takom
sme ešte neboli, kúpime si jedlo, pretože je zas zima a mne sa už nechce
ísť do mesta, a víno. Pani pri pokladni ho odloží a usmeje sa na nás. Čo?
Nepredávajú po desiatej alkohol. To je nečakané. Prinajmenšom. Doma sa najeme.
Guesthouse je plný ľudí, decká behajú a jačia po chodbe do noci.
Piateho januára.
Ale ráno je tiež hluk. Aj na raňajkách je plno. Najeme sa, zbalíme a vypadneme
do zimy. Už pred vchodom mi je zima. Prejdeme do centra na trhy. Ale začnú mi
mrznúť nohy aj ruky. Nájdeme krčmu s miestnymi ľuďmi. Dáme si obed, ja
rybu a Filip klobásky. Je to chutné. Prechádzkovým krokom sa prejdeme ešte k vode.
Rieka je zamrznutá a zasnežená, nevidno ani kúsok vody. Je jasno, svieti
slnko, ale je kosa. V stánku si kúpime lístok na autobus na letisko a čakáme
na zastávke. Ja mám úplnú krízu a mrznem. Dlho nám nejde, a potom príde
222, hoci nám mala ísť 22, ale aj táto má nakreslené lietadlo. Je to
nejaký express cez starú Rigu. Nasadneme do mini busu, len štyri miesta sú
voľné. Tlačíme sa, ale nastúpi už len jedna slečna. Vezieme sa dlho. Cez pekné,
romantické ulice, zasnežené a dnes osvetlené slnkom. Staré ešte drevené domy
sú schované v záhradách. Pekné. Na letisku si dáme kávu na zohriatie.
Za kontrolou kúpime balsam s príchuťou čiernych ríbezlí
a sadneme si. Zapadá slnko. Za letiskom je les, ale je to placka, tak
vidieť iba prvé rady stromov. Príjemná krajina, príjemné mesto, príjemní ľudia.
Až na tú zimu. Zas je mínus osemnásť.
Siedmeho januára
Len tak som pozerala, koľko je stupňov v Rige. Ukazovalo, že mínus
dvadsaťdeväť. Som rada, že tam teraz nie sme.
 |
| Tatry zhora |
 |
| most ponad zasneženú Daugavu |
 |
| Vianočné trhy plné ľudí |
 |
| sneh v centre, sypalo |
 |
| kopy snehu v parku v centre |
 |
| výhľad z 26. poschodia |
 |
| Stalinova narodeninová torta |
 |
| posledný deň, slnko, ale kosaaa |
O rok neskôr – apríl – štyri dni
Môj druhý výlet do Rigy. Teším sa. Je to super, keď už človek mesto
troška pozná a vie, čo čakať. Viem, ako sa dostať z letiska. Nie
len autobus 22, ale aj mini bus 222 chodí. Naskočím a ideme. Vystúpim v centre,
aj to je jednoduché, a pešo prejdem k hotelu. Bývam v úplnom
centre pri Freedom monument. Napriek tomu, že je apríl a v Bratislave
kvitne orgován, tu nie je ani jeden zelený lístok na strome. Cez deň je okolo 5
stupňov. V noci mrzne.
LMA
Druhý deň idem do školy. Je to zámoček (aj sami vravia, že na štýl
Harryho Pottera) v centre mesta pri Múzeu umenia, v parku so sochami.
Vnútri je to tmavá historická budova, všade plno študentov aj pedagógov. Málo
priestoru, ale veľa ateliérov. Majú aj kafetériu s makovými koláčikmi
a jedáleň. Dielne sú v podzemí, plné náradia a materiálov. Má to
atmosféru, presne takú, umeleckú, historickú, plnú zážitkov. Všetci sú hrozne
milí. Mám s návštevou z Miami súkromnú prehliadku ateliérov
a školy. Akurát majú „Assessment week“, takže v ateliéroch sú
nainštalované práce a prebiehajú obhajoby na rôznych katedrách. Počas
týždňa sa každý deň preinštalujú nové práce a pripravia ďalší študenti. Vo dvore majú ešte novú prerobenú budovu
z liateho betónu, je pre najnovšiu katedru Multimédií. Hore strmými schodmi sa dá vyjsť na posedenie
s výhľadom a terasu (ktorá je ale pre študentov zamknutá). Neskôr poobede
idem navštíviť múzeum (minulý rok ho prerábali) a zas je zavreté! Och, je predsa
pondelok. Sorry.
Jurmala
Vlakom za 1,40 eura za tridsať päť minút sa dostanem do mestečka v
Rižskom zálive. Vlak ide okolo staršej časti Rigy na druhej strane rieky
Daugavy s domami, lesom , ale aj časťami s panelákmi. Jurmala je dlhé
mesto – pôvodne len domy, vily pozdĺž pobrežia, presnejšie medzi riekou a morom.
Dnes tam vraj nakupujú domy a pozemky Rusi a stavajú si tam svoje presklené
sídla „outside Moscow“. Je tam aj niekoľko starých drevených domov – zámočkov
(s vežičkami a dekoráciami), čo je
v súčasnosti jedno zo špecifík Rigy, na ktorý lákajú turistov. More
je krásne, nekonečné. Aj pláž. Čistá s jemným pieskom, tiahne sa zľava
doprava do nedohľadna. More vyplavuje jantár, ale viac ho je priamo na plážach
pri Baltickom mori, ktoré niekedy aj nazývajú „Amber Sea“. Jedna zo staníc –
Dubulti – je premenená na výstavnú sieň. Je to super, keď si pri čakaní na vlak
môžete skrátiť chvíľu umením. Akurát je tam výstava katedry sochy
z Akadémie v Rige, modelované realistické figúry, bakalárske
a semestrálne práce.
Trh
Z vlaku som šla rovno na trh. Ale to slovo neopisuje dostatočne
ten priestor. Ide o niekoľko trhov v jednom. Najprv cez odevy
a rôzne veci vonku na námestí. Obyčajné oblečenie, kozmetika, potraviny,
ale aj turistické veci a veľa jantáru. Potom niekoľko budov s jedlom,
mäsom, rastlinami, zeleninou a ovocím, bufetmi a nakoniec s rybami.
Wow! Ochutnám klasickú rybaciu polievku a posilnená idem ďalej na
prechádzku mestom.
Umenie v Rige
Posledný deň strávim
návštevou múzeí. Už som bola v Lotyšskom národnom múzeu so zbierkou
lotyšského moderného a súčasného umenia, v Arsenāls, na výstavách súčasného umenia. Teraz ešte idem do Múzea
porcelánu, Múzea dekoratívneho umenia a Art Space, kde je aktuálne Medzinárodné
Bienále keramiky. Múzea majú dobré zbierky, veci sú super nainštalované aj
nasvietené. Bienále je obrovská prehliadka keramiky z celého sveta,
doplnená o históriu keramiky z Európy, kde majú aj krásnu zbierku českých
starších aj nových diel. Som nadšená. Rada sa vrátim kedykoľvek znova. Je o živé
mesto, plné kultúry a pamiatok.
 |
| Akadémia umení |
 |
| Ateliéry majú atmosféru |
 |
| Z nového umenia do múzea umenia |
 |
| Jurmala |
 |
| Jurmala |
 |
| Trh |
 |
| Trh |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára