Štyri filmy a sme tu

Štyri filmy a sme tu

Kanada 13. 4. - 23. 4. 2018

 

Vancouver, Kanada. Deväť hodinový posun. Najdlhší piatok trinásteho. Tridsať tri hodinový deň.

Je ešte stále len po pol piatej poobede. Prejdeme kontrolu, vypíšeme papiere, nik nemá blbé, v podstate ani iné, otázky a vyjdeme von. Čerstvý, nefiltrovaný vzduch. Kanadský. Prídeme na vlakovú stanicu, kúpime lístok a vezieme sa. Najprv vrchom. Potom už pod zemou. Vystupujeme v centre. Kúpili sme si na málo pásiem a nevieme vyjsť. Ale majú to super vymyslené, že to človek môže v automate doplatiť, a až potom ho turniket pustí von. Zaplatíme a vyjdeme. Trocha popŕcha a trápia ma topánky. Ideme pešo, je to trocha otravné, ale za chvíľu prídeme na ubytovanie. Je to celkom milý hotel. Odložíme batožinu a ideme sa ešte prejsť a najesť. Pekné zelené, pokojné mesto. Zídeme dole k vode a ostrovu so sekvojami, ale dobehne nás únava. Všetko je krásne rozkvitnuté. Ružové japonské čerešne, trávnik, stromy, kvety. Hľadáme správne miesto na prvú večer. Ale nie je to marocká reštaurácia, ani Whole Foods. Odvážime sa do kórejskej. Čakáme na stôl, lebo majú nátresk. Usadí nás milý chalan a začne sa peripetia. Nevieme, čo si dať a ako to funguje. Chalan nám vysvetľuje, ale je to strašne komplikované, treba si niečo navyberať a potom si to s nudlami sám uvariť. To v tomto stave nedávame, bez jednej noci spánku je to s nami beznádejné. Stačí mi polievka. Ale to je len voda, v nej si treba uvariť nudle a zeleninu, prípadne huby. Ok, Filip chce chicken noodles, ale to si tiež treba uvariť, oni donesú časti. Ako? Necháme si čas na rozmyslenie, ale nakoniec to vzdáme. Ospravedlníme sa mu, povzdychne si, ale usmeje sa, že nie sme prví a nechá nás ísť. Povyše na ulici je bar. Asi to bude „to“ miesto. Ak nie, dáme si aspoň pivo. Našťastie však majú malé jedlá, chuťovky, bez komplikácií. Tak si objednáme, hotové a uvarené. Akurát nám to stačí, aby nás to trocha nabilo energiou na cestu k hotelu. Ideme spať o desiatej večer, čo je pre nás vlastne už sedem hodín ráno. Vyčerpaní a s krvavými očami. 

Najdlhší piatok trinásteho

Najdlhší piatok trinásteho

Kanada 13. 4. - 23. 4. 2018

 

Letíme! Zas jedna krajina, v ktorej sme ešte neboli. Exotická. Studená a biela. Zasnežená.

Je piatok ráno. Päť dvadsať vstávam. Ešte posledné balenie, lebo včera niekto musel ísť na marhuľu...a nie jednu. Robím desiatu na cestu. Šesť šestnásť ideme autobusom pod most a Regiojetom do Viedne. Máme len jednu veľkú batožinu, tak sa nám ide pohodlne. Všetko ok stíhame. Čaká nás dlhý deň.

Odovzdáme batožinu, prejdeme cez kontrolu a šup na slnečné okuliare a voňavky. Ešte si kúpime malé vínko na cestu a čakáme na odlet. Je tam plno ľudí, a vytvorí sa nekončiaci sa rad. Tak si nezvyklo staneme aj my. Personál tam začne chaosiť a ľudí s batožinou stavajú do ďalšieho radu a v ňom im berú batožinu. Tak sa tam preradíme. Ostatní sa predbiehajú, tvária sa, že nerozumejú. Keď nás všetci predbehnú a za nami je už len pár ľudí, tak to stopnú a povedia, že môžeme ísť. Ešte asi tri skupinky sú pred nami. No chaos.

Nastupujeme, predok je plný, pretláčame sa dozadu. Presne naopak. Sedíme s Filipom na vzdialenosť cez uličku a ob rad. Ja so starkými, Holanďanmi, a on s dvoma prerastenými Maďarmi. Máme aj občerstvenie. Bagetka a pitie. Milá zmena oproti low costom.

Za dve hodiny sme v Amsterdame. Máme niekoľko hodín do odletu, tak sa motáme hore dole po letisku, pozeráme obchody. Sadneme si na kávu a s vyloženými nohami mailujeme, nabíjame a ja lúštim krížovky. Máme aj knihu, ale bude na ňu ešte čas.

Konečne je do odletu už len hodinka, a tak ideme k bráne. Ešte nás čaká kontrola, kde si človek sám skenuje pas. Je tam teraz nával. Pred časom, keď sme šli okolo, tam nebol nik. Stojíme za dedkom, ktorý sa veľmi prirodzene predbieha. Tak sa ho držíme a netrvá dlho a sme dnu. Sedíme v strede štvorky, v strednom rade lietadla. Uff, vedľa mňa pánko, vedľa Filipa tetuška. Ale moc sa s nimi nebavíme. Mastíme karty a keď vzlietneme, pozeráme filmy. Ja si dám šnúru: I, Tonya, Borg/McEnroe, Loving Vincent a Three Billboards Outside Ebbing Missouri. Medzitým nám donesú pitie, oriešky, jedlo, zas pitie a biele juhoafrické víno. Výborné.