Kanada 13. 4. - 23. 4. 2018
Zobudíme v Jasperi. Na raňajky nás poteší káva
s koláčikom a džúsikom. Prechádzame sa po uliciach, po meste. No
neviem, či by som to tak nazvala. Je to čistý zapadákov. Koniec sveta (v tom
najlepšom zmysle slova), čarovný koniec sveta. Vidiek. Divoký západ. Nič. Jedna
ulica s obchodmi. A ďalšia ulica „zdochol pes“. V jednom obchode so
suvenírmi sa zarozprávame s milým párikom. Majitelia neodolali, keď počuli
náš divný prízvuk a pýtajú sa, odkiaľ sme a čo tu robíme. Debata sa
nezaobíde bez NHL a Slovákov v nej a prečo Calgary a čo
Vancouver... milé. Treba na socializovanie sa užiť si všetko a všetkých. O
chvíľu už sedíme v aute a smerujeme späť do Vancouvru. Sledujeme
značky ELK a MOOSE, ale zvieratá nevidíme. Cesta ubieha. Najvtipnejšia značka
je Pozor, zmena času, posuňte si hodinky. O hodinu naspäť. Neuveriteľné.
Nepredstaviteľné. Prešli sme časové pásmo. Len tak.
Cestou mierime vo Whistleru. Do zasnežého olympijského mesta.
Ľudia lyžujú. Wow. Svahy vyzerajú super upravené. Pochodíme, pofotíme
a ideme ďalej. Route 99 nás zavedie za tmy do Vancouvru.
Ubytovaní sme v inej časti ako naposledy. Blížime sa,
ale ulice sa plnia ľuďmi. Ale takými inými... sediacimi na zemi, na ulici. Špinavými
a hlučnými. Brutálnejšia časť mesta. Zaparkujeme auto oproti hotelu. Rozmýšľame,
či je bezpečné, ho tam nechať a či treba niečo platiť. Platené, či nie,
bezpečné, či nie, veci si hodíme do hotela a ideme von. V bare si posedíme
a sledujeme ľudí.
 |
| Aj takéto pohľady....až strašidelné |
 |
| Olympijské m(i)esto...už druhé |
 |
| Pôvodný jazyk |
 |
| Route 99 |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára