streda 15. apríla 2020

Štyri filmy a sme tu


Štyri filmy a sme tu


Kanada 13. 4. - 23. 4. 2018
 


Vancouver, Kanada. Deväť hodinový posun. Najdlhší piatok trinásteho. Tridsať tri hodinový deň.
Je ešte stále len po pol piatej poobede. Prejdeme kontrolu, vypíšeme papiere, nik nemá blbé, v podstate ani iné, otázky a vyjdeme von. Čerstvý, nefiltrovaný vzduch. Kanadský. Prídeme na vlakovú stanicu, kúpime lístok a vezieme sa. Najprv vrchom. Potom už pod zemou. Vystupujeme v centre. Kúpili sme si na málo pásiem a nevieme vyjsť. Ale majú to super vymyslené, že to človek môže v automate doplatiť, a až potom ho turniket pustí von. Zaplatíme a vyjdeme. Trocha popŕcha a trápia ma topánky. Ideme pešo, je to trocha otravné, ale za chvíľu prídeme na ubytovanie. Je to celkom milý hotel. Odložíme batožinu a ideme sa ešte prejsť a najesť. Pekné zelené, pokojné mesto. Zídeme dole k vode a ostrovu so sekvojami, ale dobehne nás únava. Všetko je krásne rozkvitnuté. Ružové japonské čerešne, trávnik, stromy, kvety. Hľadáme správne miesto na prvú večer. Ale nie je to marocká reštaurácia, ani Whole Foods. Odvážime sa do kórejskej. Čakáme na stôl, lebo majú nátresk. Usadí nás milý chalan a začne sa peripetia. Nevieme, čo si dať a ako to funguje. Chalan nám vysvetľuje, ale je to strašne komplikované, treba si niečo navyberať a potom si to s nudlami sám uvariť. To v tomto stave nedávame, bez jednej noci spánku je to s nami beznádejné. Stačí mi polievka. Ale to je len voda, v nej si treba uvariť nudle a zeleninu, prípadne huby. Ok, Filip chce chicken noodles, ale to si tiež treba uvariť, oni donesú časti. Ako? Necháme si čas na rozmyslenie, ale nakoniec to vzdáme. Ospravedlníme sa mu, povzdychne si, ale usmeje sa, že nie sme prví a nechá nás ísť. Povyše na ulici je bar. Asi to bude „to“ miesto. Ak nie, dáme si aspoň pivo. Našťastie však majú malé jedlá, chuťovky, bez komplikácií. Tak si objednáme, hotové a uvarené. Akurát nám to stačí, aby nás to trocha nabilo energiou na cestu k hotelu. Ideme spať o desiatej večer, čo je pre nás vlastne už sedem hodín ráno. Vyčerpaní a s krvavými očami. 





Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára